Počiatky Haličského zámku siahajú až do 12. storočia. Prvá písomná zmienka je datovaná do roku 1386, kedy uhorská kráľovná Mária povolila šľachticovi Štefanovi Lossonczymu postaviť si na tomto mieste kamenný hrad. Rodina hrad vlastnila do 16. storočia, keď sídlo prešlo do rúk Forgachovcov, jednému z najstarších rodov v Uhorsku. Zámok bol majetkom Forgachovcov od roku 1554 do roku 1948. Rodina dodnes zámok pravidelne navštevuje.
Zámok zažíval vlny dejinných zvratov v podobe povstaní, vojen a najrôznejších rebélií, aby napokon ostal v rozvalinách. Ruiny zámku začali vstávať z popola v roku 1762, podľa projektov architekta Meyerhoffera. Do predného krídla bola umiestnená stĺpová vstupná hala, dvojkrídlové schodisko, kaplnka a slávnostná sála s bohatou a najrozsiahlejšou freskovou výzdobou na území dnešného Slovenska. V roku 1897 začína nová etapa zámku v Haliči. František Wenckheim nechal celý objekt – na počesť svojej manželky z rodu Forgachovcov – zrekonštruovať. K zámku patrí aj francúzsky park s rozáriom, ktorý sa začal budovať od roku 1820.
Dve svetové vojny, nástup komunistov v Československu v roku 1948 a aktivity JRD v týchto priestoroch, zámku v žiadnom smere neprospeli. Od šesťdesiatych rokov tu bol umiestnený Ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutú mládež Lučenca. Pre tento účel bola v rokoch 1952 až 1964 realizovaná prestavba, ktorá značne narušila pôvodnú štruktúru objektu.
Od roku 1993 ostal celý zámok bez vlastníka, nevyužíval sa a postupne začal degradovať. Svoje dielo na ňom vykonávala príroda a tiež asociálne skupiny obyvateľov. V roku 2005 sa zámok dostáva do rúk súkromného investora a dnes – v novej podobe – začína písať atraktívnu a zaujímavú kapitolu svojich novodobých dejín.
Spoločnosť IMET, a. s. so sídlom v Košiciach získala areál kúpou od pôvodného majiteľa VÚC Banská Bystrica. Postupom času spoločnosť IMET nadobudla aj okolité priľahlé pozemky s anglickým lesoparkom a jazierkom, ktoré sú spolu so zámkom evidované v zozname národných kultúrnych pamiatok.
Do ich obnovy spoločnosť investovala a naďalej hodlá investovať nemalé finančné prostriedky. Vďaka citlivo odvedenej práci a starostlivosti sa zámku a celému areálu vracia život a pôvodný duch miesta – genius loci. Celý komplex sa stáva magnetom pre domácich aj zahraničných hostí. Zámocký hotel Galicia Nueva, obnovený klenot Novohradu, sa tak stane ozajstnou pýchou tohoto pôvabného regiónu Slovenska.
